Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Rys ostrovid (Lynx lynx)

9. 4. 2009
Rys ostrovid (lynx lynx)- je najväčšia mačkovitá šelma, ktorá však bola už vo väčšej časti Európy stálym prenasledovaním vyhubená. Ostrovčekovite sa ešte vyskyuje v súvislých lesných oblastiach Balkánu, Škandinávie a východnej Európy. Vďaka celoročnej ochrane zachoval sa tento malý karpatský tiger v našej prírode. V súčastnosti je tu okolo 500 jedincov.
Zavalité telo rysa dosahuje dĺžku okolo 100 cm, výšku v kohútiku asi 70 cm a hmotnosť priemerne 25 kg, no vyskytujú sa jedince až 35 kg ťažké. Samice sú vždy o čosi menšie i ľahšie. Pre rysa sú typické belavé bokombrady na lícach pomerne malej okrúhlej hlavy, špicaté stojace ušnice ukončené asi 4 cm dlhými čiernymi štetôčkami a krátky, asi 20 cm dlhý kýpťovitý chvost, ktorý je v poslednej tretine čierno osrstený. Sfarbenie tela býva značne premenlivé, od žltočervenkavej až po hrdzavosivé. Po celom tele sú roztrúsené červenohnedé väčšie-menšie škvrny, ktoré majú niektoré jedince viac alebo menej výrazné, ba vyskytujú sa, aj keď zriedka, jedince i bez týchto škvŕn. V zime býva škvrnitosť menej výrazná ako v lete, spodok tela a vnútorné strany nôh sú biele.
Mohutné silné laby na nohách umožňujú veľmi dobre sa pohybovať aj po vysokom snehu bez výrazného zapadávania. Ich stopa je okrúhla a meria 8 až 10 cm, bez znateľných pazúrov, ktoré rys pri pohybe zasúva do pazúrových pošiev. Pri kluse sú stopy v jednej čiare, len pri prikrádaní ku koristi sa krížia.
Rys je najviac rozšírený v súvislejších lesných komplexoch stredných polôh, no zjavuje sa aj v kosodrevinovom pásme. Len zriedka schádza do lesov nižších polôh. Zvlášť obľubuje skalnaté lesné terény a teplé južné stráne. Jeho revír je dosť rozsiahly a má rozlohu až 30 km2 podľa hojnosti potravy. Značkuje si ho močom a neznáša vňom nijakých konkurentov. V jeho rajóne nestretneme ani líšku, ani mačku divú. Pomerne presne dodržiava svoje chodníky a v sliedení za korisťou prejde za jednu no trasu aj 20 km.
Žije samotársky a veľmi utajene. Cez deň odpočíva medzi skalami, v dierach pod vývratmi alebo v húštinách. Rád sa najmä v zime vyhrieva na slnku. Na lov vychádza v nočných hodinách. Len v odľahlých nerušených lesných partiách, prípadne pri veľkom hlade loví aj cez deň. Má výborne vyvynutý sluch i zrak. Po svojej koristi pátra z vyvýšených skál a vývratov a potom sa k nej proti vetru prikráda. Keď sa k nej celkom blízko doplazí, zaútočí na ňu jedným až 5 m dlhým skokom alebo niekoľkými kratšími skokmi. Ak sa útok nevydarí, korisť ďalej neprenasleduje. Rys svoju obeť zráža úderom na chrbticu a súčastne ju usmrcuje zahryznutím do krku. Potom z obete vylíže krv a požiera najprv vnútornosti, slabiny a stehná. Naraz neskonzumuje viac ako 3 kg mäsa, zvyšok koristi si zahrabe a často sa k nej vracia, keď sa mu nedarí uloviť ďalšiu korisť.
Z raticovej zveri loví najradšej srnčiu a muflóniu zver, jelenčatá, danielice a ich mláďatá i diviačatá. Jeho korisťou bývajú aj líšky, zajace, psy a mačky, veverice, plchy a drobné hlodavce, obojživelníky, vtáky hniezdiace na zemi. Požiera i väčší hmyz. Zriedka napadne aj ovce na paši a v podhorských usadlostiach domácu hydinu. No takáto návšteva ľudských obydlí bývy často príznakom besnoty. V núdzi požiera aj zdochliny a lesné plody.
Rysy sa pária koncom zimy. Samec vyhľadáva samicu podľa močových pachových značiek a potom prechodne žijú v dvojici. V tomto čase sa samce ozývajú zvláštnym hrubým mňaukaním. Inak rysy sú skúpe na hlasové prejavvy a len v nebezpečenstve hlasno prskajú a vrčia.
Po oplodnení rys opúšťa rysicu a tá asi po 70 dňoch vrhá v neprístupnom a dobre ukrytom brlohu najčastejšie 2-3, len zriedka 4 rysíčatá. Ich hmotnosť je najviac 300 g a sú belavo sfarbené a škvrnité. Po 12 dňoch sa im otvárajú oči. Rysica ich dojčí asi pol roka. Po druhom mesiaci berú už aj mäsitú potravu, ktorú im donáša matka. Rýchle rastú a čoskoro ich matka priúča spoločnému lovu. Pri matke ostávajú do párenia koncom zimy, keď ich samec odoženie od matky. Vtedy majú hmotnosť do 10 kg. Pohlavne dospievajú v treťom roku svojho života a dožívajú sa asi 16 rokov.
Stretnutie s rysom v prírode je vždy len šťastená náhoda. Táto veľmi opatrná šelma zďaleka uteká pred človekom. Človeka rys napadne len v bezprostrednej sebaobrane, ak je poranený a človek by sa chcel k nemu priblížiť alebo ak je napadnutý besnotou. V prírode má regulačnú úlohu - za obeť mu padnú zväčša také zvieratá, ktoré nemajú dobre vyvinuté zmyslové schopnosti alebo sú telesne slabšie. Vplýva teda na zdravotný stav najmä srnčej zveri.
 http://media-2.web.britannica.com/eb-media/30/2230-004-ECF9AAD6.jpg
 
Reklama